Peter Zagar patrí medzi najvýraznejšie osobnosti strednej generácie slovenských skladateľov. Študoval na Hudobnej fakulte VŠMU u profesora Ivana Hrušovského. Absolvoval polročný študijný pobyt v Paríži a neskôr v štúdiách Grame v Lyone. V roku 1999 – 2000 bol štipendistom ArtistsLike vo Filadelfii. Pôsobil v Slovenskom rozhlase ako hudobný režisér, v Hudobnom centre ako vedúci edičného oddelenia, v Slovenskej filharmónii ako redaktor a opäť v Slovenskom rozhlase ako hudobný režisér. Medzi jeho profilové diela patria Koncert pre orchester (1986), Apokalypsa Ioannis pre sólo, zbor a sláčikový orchester (1997), balet Sen noci svätojánskej (2006), balet Ghost/Prízrak (2017), napísaný pre Štúdio tanca v Banskej Bystrici a iné diela.

Ondrej Olos patrí medzi najtalentovanejších predstaviteľov mladej slovenskej generácie dirigentov. Študoval na Konzervatóriu v Žiline a na JAMU v Brne. V roku 2006 bol ocenený Cenou Leoša Janáčka za naštudovanie komornej verzie opery Príhody líšky Bystroušky. V súčasnosti pôsobí v Janáčkovej opere v Brne, kde dirigoval okrem iných opery Eugen Onegin, Macbeth, Sicílske nešpory, Netopier, Gianni Schicchi a ďalšie. V Opere SND diriguje opery Sadko, Predaná nevesta, Don Giovanni. Ondrej Olos často vystupuje aj na koncertných pódiách s Pražskou komornou filharmóniou, Filharmóniou Brno, Moravskou filharmóniou Olomouc a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu.

Dirigent, korepetítor a muzikológ Branko Ladič študoval na Konzervatóriu v Košiciach klavír a dirigovanie, na Vysokej škole múzických umení dirigovanie a na Filozofickej fakulte UK hudobnú vedu. Absolvoval stáž v nemeckom Detmolde u Ericha Wächtera. V Opere SND participoval ako korepetítor, asistent dirigenta a dirigent na všetkých reprezentatívnych produkciách posledného obdobia. Pôsobil i v zahraničných divadlách, z ktorých musíme spomenúť spoluprácu pri naštudovaní Wagnerovej opery Tristan a Izolda v Opere v Lipsku. V súčasnosti je vedúci Katedry muzikológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Slovenský operný režisér sa venuje dlhodobo fenoménu operného divadla. Pôsobil prevažne v Štátnej opere Banská Bystrica a v Opere SND. Jeho inscenácie nenechali chladnými riaditeľov divadiel, spevákov, dirigentov, kritikov a, samozrejme, divákov. Martin Bendik je vyznávačom komplexne koncipovanej inscenácie s vyrovnaným pohľadom na hudobnú zložku a scénické stvárnenie. Je veľkým bojovníkom proti „cnostiam“ veľkoopernej nudy a klišéovitému obdivu sterilných tónov bez divadelného kontextu. Naposledy jeho inscenácia Beethovenovho Fidelia (2016) na scéne Opery SND vzbudila vášnivú debatu o podstate inscenovania opery a potrebe metaforického prerozprávania predlohy.

Ľudmila Várossová patrí medzi najvýznamnejších kostýmových výtvarníkov na Slovensku. Študovala bábkarskú scénografiu v Prahe na AMU a scénickú a kostýmovú tvorbu v Bratislave na VŠMU. Ako výtvarníčka v slobodnom povolaní spolupracovala skoro s každým významným divadlom na Slovensku a v Čechách. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa venuje pravidelne hudobnému divadlu. Tu musíme spomenúť jej spoluprácu s režisérom Jozefom Bednárikom, s ktorým realizovala v Opere SND okrem iného opery Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky, Don Carlos. Spolupracovala aj pri tvorbe viacerých muzikálov na Novej scéne v Bratislave. Pre pražskú scénu Ta Fantastika vytvorila kostýmy k muzikálu Johanka z Arku v réžii Jozefa Bednárika. Jej poslednou opernou kreáciou bola Pucciniho Tosca v Opere SND.

Juraj Fábry patrí medzi najzaujímavejších scénografov na Slovensku. Pôsobí striedavo na Slovensku a v krajinách západného Balkánu, kde vytvoril stovky dekorácií k divadelným hrám a filmom. Na Slovensku spolupracoval takmer s každým divadlom. Jeho výtvarný rukopis charakterizuje variabilita a mobilita scénického riešenia, ako i kombinácia autentických a surreálnych priestorov. Pri operných kreáciách často spolupracuje s Martinom Bendikom, naposledy pri inscenovaní opery Tosca (2018) v Opere SND.

Zakladateľka Asociácie CORPUS Nora Nosterská je významná grafická dizajnérka, vydavateľka a divadelná producentka. Vydala stovku knižných publikácií, z ktorých spomeňme zbierku poviedok M. Paviča Strašné príbehy o láske (2019), dve zbierky rozhlasových hier P. Gregora (2016 a 2018) a poviedky D. Pennaca Vlčie oko (2015) a Pes Tutulák (2016). Už osemnásť rokov vydáva časopis o alternatívnom a pohybovom divadle Salto. Okrem vydávania kníh výtvarne pripravila a realizovala množstvo výstav pre Divadelný ústav, Slovenský národný archív, Mestskú galériu Praha a iné inštitúcie.
Divadelnej produkcii sa venuje od roku 1991.